| Pondelok 12.4. | Za šťastnú hodinu smrti pre rodinu Uhnákovú a Malú |
| Utorok 13.4. | Za † Dominika Slušného (30.deň) |
| Streda 14.4. | Za † Gašpara Brhlíka m. Paulínu, synov, dcéry a nevesty |
| Štvrtok 15.4. | Za † Annu Dodokovú – pohrebné obrady o 11.00 hod. |
| Piatok 16.4. | Za † Michala Tarišku m. Evu a ich rodičov |
| Sobota 17.4. | Za † Jána Chlebu m. Máriu a rodičov |
| Nedeľa 18.4. MMXXI | Tretia veľkonočná Za farské spoločenstvo, zvlášť za chorých vo farnosti 10.00 |
| Pondelok 5.4. | Veľkonočná oktáva Za † Antona Chlebu 9.00 |
| Utorok 6.4. | Veľkonočná oktáva Za † Cyrila Uhnáka |
| Streda 7.4. | Veľkonočná oktáva Za † Michala Mališa m. Máriu a ich rodičov |
| Štvrtok 8.4. | Veľkonočná oktáva Za † Michala Kratochvíla m. Irenu a rodičov |
| Piatok 9.4. | Veľkonočná oktáva Poďakovanie za 80 r.života, za zdravie, B.pomoc a ochranu P.Márie pre deti a rodinu (289) |
| Sobota 10.4. | Veľkonočná oktáva Za † Jozefa Kúdelu a rodičov Jozefa a Máriu (289) |
| Nedeľa 11.4. MMXXI | Druhá Veľkonočná nedeľa. Za farské spoločenstvo, zvlášť za chorých vo farnosti 10.00 |
| Pondelok 29.3. | Za zdravie a Božiu pomoc pre rodinu Uhnákovú a Malú |
| Utorok 30.3. | Za † Štefániu Valentíkovú – ročná |
| Streda 31.3. | Za † Helenu Zátikovú – (30.deň) |
| Štvrtok 1.4. | V e ľ k o n o č n é t r o j d n i e Zelený štvrtok Pánovej večere Za kňazov, čo pôsobili v našej farnosti 18.00 |
| Piatok 2.4. | Veľký piatok- slávenie utrpenia a smrti Pána- Deň pokánia-prísny pôst!!! Veľkopiatočné obrady 15.00 |
| Sobota 3.4. | Biela sobota – Veľkonočná vigília Za dary Ducha Svätého pre deti, vnúčatá a pravnúčatá 18.00 |
| Nedeľa 4.4. MMXXI | Veľkonočná nedeľa. Za farské spoločenstvo, zvlášť za chorých vo farnosti 10.00 |
Dnešnú nedeľu (28.3.) popoludní v kostole, bude možnosť si od 15.00-16.00 hodiny vykonať v rámci prechádzky, súkromnú pobožnosť Krížovej cesty. V tomto čase je možnosť pristúpiť ku sv. spovedi, ku veľkonočným sviatkom.
Taktiež v pondelok od 17-18.hod. bude kostol otvorený, môžte ma požiadať o sv. spoveď.
Chorých budem spovedať v utorok od 10.00 hod. Prosím zahlásiť buď telefonicky, sms alebo emailom.
Na Veľký piatok máme Deň pokánia v celej cirkvi. Kedy musíme: 1. zachovať pôsť (1x sa dosýta najesť a 2x si niečo zajesť)
2. zdržiavať sa mäsitého pokrmu!!!
Kostol bude otvorený k adorácii a poklone sv. Kríža nasledovne: Veľký piatok 16.00 – 19.00 hod. a Bielu sobotu od 10.00 do 17.00 hod.
Kríž nebozkávame. Pokľakneme a úklonom hlavy uctíme!!!!
Prosím o zachovanie pandemických nariadení!!!
| Pondelok 22.3. | Za † Pavla Páleníka m. Antóniu a ich rodičov |
| Utorok 23.3. | Za † Oľgu Paulíkovú |
| Streda 24.3. | Za † Štefana Mäsiara m. Máriu, syna Štefana a zaťov Jozefa a Milana |
| Štvrtok 25.3. | Zvestovanie Pána – slávnosť Za † Elenu Majeránovú (30.deň) |
| Piatok 26.3. | Za Božie požehnanie pre rodinu a bábätká |
| Sobota 27.3. | Za † Stanislava Trnkusa, rodičov a starých rodičov |
| Nedeľa 28.3.MMXXI | Nedeľa Utrpenia Pána – (Kvetná) Za farské spoločenstvo, zvlášť za chorých vo farnosti |
Dnešnú nedeľu (21.3.) popoludní v kostole, bude možnosť si od 15.00-16.00 hodiny vykonať v rámci prechádzky, súkromnú pobožnosť Krížovej cesty.V tomto čase je možnosť pristúpiť ku sv. spovedi už aj ku veľkonočným sviatkom. (Samozrejme pri zachovaní pandemických opatrení.)
Na piatu pôstnu nedeľu 21.3.2021 je zbierka na pomoc prenasledovaným kresťanom a vojnovým utečenstvom. Prosím prispievať podľa pokynov na webe https://utecenci.kbs.sk
PÔSTNA DISCIPLÍNA KATOLÍCKEJ CIRKVI V PRAXI:
Popolcovou stredou sa začína pre kresťanov katolíkov pôstne obdobie. Cirkevný zákonník, ktorý vydal pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1983 (je platný doteraz), nás učí ako máme prakticky žiť svoju vieru, svoje náboženské presvedčenie v rôznych okolnostiach života. Učí nás aj o zmysle a význame pôstnej disciplíny v našom živote.
Základné rozlišovanie
Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje „dni pokánia“ a tu patrí každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250), potom „pôst“, ktorý treba zachovať na popolcovú stredu a veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251); a napokon je to „zdržanie sa mäsitého pokrmu“, ktorý majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na popolcovú stredu (kán. 1251-52). Žiada sa však dodať, že k prežívaniu dni pokánia, pôstu i zdržiavania sa mäsitého pokrmu, treba primerane vychovávať aj tých, ktorí ešte nie sú vo svedomí viazaní pôstnou disciplínou a tu treba mať na myslí najmä mladých ľudí. Je to dôležité o to viac, že zložitosť súčasného spôsobu života, zvlášť stravovanie sa v rôznych stravovacích zariadeniach, skôr privádza k zabúdaniu či nerešpektovaniu pôstnej disciplíny a nie k jej napomáhaniu.
Posvätné obdobie
Cieľom pôstnej disciplíny je to, čo hovorí sám názov: držať samého seba v disciplíne pôstom, resp. pokáním a tak v konečnom dôsledku posväcovať seba. Preto vlastne aj Ján Pavol II. v spomínanom cirkevnom zákonníku z roku 1983 hovorí o dňoch pokánia, že je to „posvätné obdobie“ čiže obdobie určené k posväteniu človeka. Preto, ak sa katolík postí, chce sa očistiť na duši (ale vlastne robí dobre aj svojmu telu, lebo zdravý pôst prospieva aj ľudskému telesnému zdraviu), ak sa katolík zdržiava mäsitého pokrmu chce si uctiť Pána Ježiša, ktorý zomrel za našu spásu (všimnime si vegetariánov alebo iných, ktorí redukujú mäsitú potravu na maximum z dôvodov svojho telesného zdravia a z úcty k svojmu telu, napr. pre štíhlu líniu). My pôstnou disciplínou, na prvom mieste si ctíme Pána Boha, aj keď vieme, že to, čo slúži Pánu Bohu na slávu, je dobre aj pre nás ľudí, pre našu dušu i telo. Pôstnou disciplínou chceme sa viac pripodobniť Pánu Bohu a umožniť mu, aby prebýval v nás svojou milosťou, svojou prítomnosťou, aby sme boli my sami „chrámom Ducha Svätého“.
Štyri slová
Ostáva nám ešte úloha ozrejmiť štyri slová. V slovenčine často namiesto pôstnej disciplíny používame slovo „pokánie“. Toto je teda prvé slovo, ktoré si chceme vysvetliť. Je to od slovesa „kájať sa“, „ľutovať“, „robiť dobrotu“. A naozaj, ak konáme pokánie, koríme sa pred Bohom, klaniame sa Bohu, ľutujeme všetko zlé, čo sme urobili a usilujeme sa zmeniť: odstrániť zlo a konať dobro.
V gréčtine sa pokánie vyjadruje slovom „metanoia“, čo znamená premena, obrátenie sa. Tým sa chcem povedať, že skutkami pokánia sa odvraciame od Zlého a prinavraciame sa k Bohu v pokore a s ľútosťou.
V latinčine sa pokánie vyjadruje slovom „paenitentia“, čo je odvodené od slova „poena“ čiže trest. Aj to je veľmi výstižné: sami a dobrovoľne si ukladáme určité obmedzenia (v jedení, obliekaní, prežívaní rôznych foriem zábav a pod.), aby ste sa v duši stíšili, usporiadali si životné hodnoty správnym spôsobom (napr. aby sme nemilovali viac psíka, než človeka alebo aby sme nemilovali viac seba, než Pána Boha).
A napokon je tu ešte slovo „disciplína“ (pôstna). Toto slovo mnohí nemajú v obľube, lebo im pripomína to, že sa majú obmedzovať, kontrolovať v mravnom živote. Avšak nechápu, že toto slovo je odvodené od latinského slova „discipulus“ a to znamená v slovenčine „učeník“. Preto ak zachovávame pôstnu disciplínu, aj to je jeden z mnohých spôsobov, ktorými ako učeníci nasledujeme svojho Učiteľa Pána Ježiša.
Záver
Zmysel pôstnej disciplíny, ktorú začneme prežívať intenzívnejšie v pôstnom období od popolcovej stredy, je nielen hlboko náboženský, pretože nás zbližuje s Bohom a posväcuje, ale aj hlboko ľudský, lebo sleduje aj tie čisté, mravné a človeku i ľudstvu skutočne prospešné potreby, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať ako málo príťažlivé, no v skutočnosti sú výsostne dôležité: prispievajú k našej sebadisciplíne, sú prospešné aj nášmu zdraviu, telesnej i duševnej kondícii. Nech nám Pán Boh dá odvahu i silu, aby sme pôstnu cirkevnú disciplínu aj dôsledne i radostne prežívali.
Mottom pôstneho obdobia je excelentný duchovný záujem vyjadrený slovami, ktoré klerik vyslovuje pri udeľovaní popolca: “Kájajte sa a verte evanjeliu” alebo “Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš”.
Autor: Ján Duda @ 16:52 20/02/2012
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť.Začiatky veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva – Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Tak sa „postíme“ aj vtedy, keď premáhame svoje žiadosti, náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež zdržujeme dovolených pôžitkov.
Prísny pôst na popolcovú stredu…
Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon prísneho pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých (od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
Kán.1253: Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína. Na Popolcovú stredu a na Veľký piatok je povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov a dodržať prísny pôst.
1. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
2. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).
3. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Na raňajky a večeru možno niečo zjesť. Celú pôstnu dobu treba považovať za dobu pokánia, preto sa treba zdržiavať hlučných
| Pondelok. 15.3. | Za dobrodincov |
| Utorok 16.3. | Za † Michala Nichtu m. Annu |
| Streda 17.3. | Za † Pavla Ištóka |
| Štvrtok 18.3. | Za † otca a st.rodičov |
| Piatok 19.3. | Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie – slávnosť Za * a † Jozefov |
| Sobota 20.3. | Poďakovanie za 90 rokov života a prosba Božie požehnaie do ďalších rokov |
| Nedeľa 21.3. MMXXI | Piata pôstna – (Smrtná) Za farské spoločenstvo, zvlášť za chorých vo farnosti |
Dnešnú nedeľu (14.3.) popoludní v kostole, bude možnosť si od 15.00-16.00 hodiny vykonať v rámci prechádzky, súkromnú pobožnosť Krížovej cesty. (Samozrejme pri zachovaní pandemických opatrení.)
Na piatu pôstnu nedeľu 21.3.2021 bude zbierku na pomoc prenasledovaným kresťanom a vojnovým utečenstvom. Prosím prispievať podľa pokynov na webe https://utecenci.kbs.sk
| Pondelok 8.3. | Za zdravie a Božiu pomoc (MK) |
| Utorok 9.3. | Za † Alexandra Baranyaia |
| Streda 10.3. | Za † Pavla Uhnáka m. Helenu |
| Štvrtok 11.3. | Za Jána Macza, Štefana Maca a neznámeho vojaka Za † M. Hansku |
| Piatok 5.3. | Za syna, poďakovanie za roky života a prosba o Božiu pomoc |
| Sobota 12.3. | Za živú a zomrelú rodinu |
| Nedeľa 13.3. MMXXI | Štvrtá pôstna. Za farské spoločenstvo, zvlášť za chorých vo farnosti |
Dnešnú nedeľu (7.3.) popoludní v kostole, bude možnosť si od 15.00-16.00 hodiny vykonať v rámci prechádzky, súkromnú pobožnosť Krížovej cesty. (Samozrejme pri zachovaní pandemických opatrení.)
| Pondelok 1.3. | Za † Anton Biely m Rozália a ich rodičov |
| Utorok 2.3. | Za † Helenu Mocpajchelovú (30.deň) |
| Streda 3.3. | Za † Helenu Zátikovú – pohrebná + obrady |
| Štvrtok 4.3. | Za Božiu pomoc pre matku s dieťaťom |
| Piatok 5.3. | Za zdravie a Božiu pomoc pre rodinu (328) |
| Sobota 6.3. | Za † Štefana Cícera m. Annu |
| Nedeľa 7.3. MMXXI | Tretia pôstna Za farské spoločenstvo, zvlášť za chorých vo farnosti |
Dnešnú nedeľu (7.3.) popoludní v kostole, bude možnosť si o 15.00 hodine vykonať v rámci prechádzky, súkromnú pobožnosť Krížovej cesty. (Samozrejme pri zachovaní pandemických opatrení.)
| Pondelok. 22.2. | Katedra sv. Petra – sviatok Za † Jána Havrana – (30.deň) |
| Utorok 23.2. | Za † Helenu Švaralovú a manžela, ich rodičov |
| Streda 24.2. | Za † Elenu Majeránovú – pohrebná + obrady na cintoríne |
| Štvrtok 25.2. | Za † Jána Klinčoka m. Katarínu ich rodičov a Jozefa |
| Piatok 26.2. | Za † Antona Bieleho m. Rozáliu a ich rodičov |
| Sobota 27.2. | |
| Nedeľa 28.2. MMXXI | Druhá pôstna. Za farské spoločenstvo, zvlášť za chorých vo farnosti |
Dnešnú nedeľu popoludní v kostole, bude možnosť o 15.00 hodine si vykonať v rámci prechádzky, súkromnú pobožnosť Krížovej cesty. (Samozrejme pri zachovaní pandemických opatrení.)
Pôstna krabička 2021: Aj tento rok SKCH pripravila pôstnu krabičku, ktorú poznáme s predchádzajúcich rokov. Kto nechce porušiť tradíciu môže si ju vyzdvihnúť v kostole v nedeľu popoludní alebo na farskom úrade.
Tento týždeň v stredu, piatok a v sobotu máme jarné kántrové dni. Ich obsahom je : „Príprava na pokánie a na sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu“.
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť.Začiatky veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva – Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Tak sa „postíme“ aj vtedy, keď premáhame svoje žiadosti, náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež zdržujeme dovolených pôžitkov.
Prísny pôst na popolcovú stredu a Veľký piatok!!!
Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon prísneho pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých (od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
Kán.1253: Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína. Na Popolcovú stredu a na Veľký piatok je povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov a dodržať prísny pôst.
1. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
2. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).
3. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Na raňajky a večeru možno niečo zjesť. Celú pôstnu dobu treba považovať za dobu pokánia, preto sa treba zdržiavať hlučných zábav.