PÔSTNA DISCIPLÍNA KATOLÍCKEJ CIRKVI V PRAXI:
Popolcovou stredou sa začína pre kresťanov katolíkov pôstne obdobie. Cirkevný zákonník, ktorý vydal pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1983 (je platný doteraz), nás učí ako máme prakticky žiť svoju vieru, svoje náboženské presvedčenie v rôznych okolnostiach života. Učí nás aj o zmysle a význame pôstnej disciplíny v našom živote.
Základné rozlišovanie
Ján Pavol II. v cirkevnom zákonníku rozlišuje „dni pokánia“ a tu patrí každý piatok počas celého roka, ako aj pôstne obdobie (kán. 1250), potom „pôst“, ktorý treba zachovať na popolcovú stredu a veľký piatok katolíkmi, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku (kán. 1251); a napokon je to „zdržanie sa mäsitého pokrmu“, ktorý majú zachovať všetci katolíci, ktorí dosiahli 14. rok veku a to každý piatok a na popolcovú stredu (kán. 1251-52). Žiada sa však dodať, že k prežívaniu dni pokánia, pôstu i zdržiavania sa mäsitého pokrmu, treba primerane vychovávať aj tých, ktorí ešte nie sú vo svedomí viazaní pôstnou disciplínou a tu treba mať na myslí najmä mladých ľudí. Je to dôležité o to viac, že zložitosť súčasného spôsobu života, zvlášť stravovanie sa v rôznych stravovacích zariadeniach, skôr privádza k zabúdaniu či nerešpektovaniu pôstnej disciplíny a nie k jej napomáhaniu.
Posvätné obdobie
Cieľom pôstnej disciplíny je to, čo hovorí sám názov: držať samého seba v disciplíne pôstom, resp. pokáním a tak v konečnom dôsledku posväcovať seba. Preto vlastne aj Ján Pavol II. v spomínanom cirkevnom zákonníku z roku 1983 hovorí o dňoch pokánia, že je to „posvätné obdobie“ čiže obdobie určené k posväteniu človeka. Preto, ak sa katolík postí, chce sa očistiť na duši (ale vlastne robí dobre aj svojmu telu, lebo zdravý pôst prospieva aj ľudskému telesnému zdraviu), ak sa katolík zdržiava mäsitého pokrmu chce si uctiť Pána Ježiša, ktorý zomrel za našu spásu (všimnime si vegetariánov alebo iných, ktorí redukujú mäsitú potravu na maximum z dôvodov svojho telesného zdravia a z úcty k svojmu telu, napr. pre štíhlu líniu). My pôstnou disciplínou, na prvom mieste si ctíme Pána Boha, aj keď vieme, že to, čo slúži Pánu Bohu na slávu, je dobre aj pre nás ľudí, pre našu dušu i telo. Pôstnou disciplínou chceme sa viac pripodobniť Pánu Bohu a umožniť mu, aby prebýval v nás svojou milosťou, svojou prítomnosťou, aby sme boli my sami „chrámom Ducha Svätého“.
Štyri slová
Ostáva nám ešte úloha ozrejmiť štyri slová. V slovenčine často namiesto pôstnej disciplíny používame slovo „pokánie“. Toto je teda prvé slovo, ktoré si chceme vysvetliť. Je to od slovesa „kájať sa“, „ľutovať“, „robiť dobrotu“. A naozaj, ak konáme pokánie, koríme sa pred Bohom, klaniame sa Bohu, ľutujeme všetko zlé, čo sme urobili a usilujeme sa zmeniť: odstrániť zlo a konať dobro.
V gréčtine sa pokánie vyjadruje slovom „metanoia“, čo znamená premena, obrátenie sa. Tým sa chcem povedať, že skutkami pokánia sa odvraciame od Zlého a prinavraciame sa k Bohu v pokore a s ľútosťou.
V latinčine sa pokánie vyjadruje slovom „paenitentia“, čo je odvodené od slova „poena“ čiže trest. Aj to je veľmi výstižné: sami a dobrovoľne si ukladáme určité obmedzenia (v jedení, obliekaní, prežívaní rôznych foriem zábav a pod.), aby ste sa v duši stíšili, usporiadali si životné hodnoty správnym spôsobom (napr. aby sme nemilovali viac psíka, než človeka alebo aby sme nemilovali viac seba, než Pána Boha).
A napokon je tu ešte slovo „disciplína“ (pôstna). Toto slovo mnohí nemajú v obľube, lebo im pripomína to, že sa majú obmedzovať, kontrolovať v mravnom živote. Avšak nechápu, že toto slovo je odvodené od latinského slova „discipulus“ a to znamená v slovenčine „učeník“. Preto ak zachovávame pôstnu disciplínu, aj to je jeden z mnohých spôsobov, ktorými ako učeníci nasledujeme svojho Učiteľa Pána Ježiša.
Záver
Zmysel pôstnej disciplíny, ktorú začneme prežívať intenzívnejšie v pôstnom období od popolcovej stredy, je nielen hlboko náboženský, pretože nás zbližuje s Bohom a posväcuje, ale aj hlboko ľudský, lebo sleduje aj tie čisté, mravné a človeku i ľudstvu skutočne prospešné potreby, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať ako málo príťažlivé, no v skutočnosti sú výsostne dôležité: prispievajú k našej sebadisciplíne, sú prospešné aj nášmu zdraviu, telesnej i duševnej kondícii. Nech nám Pán Boh dá odvahu i silu, aby sme pôstnu cirkevnú disciplínu aj dôsledne i radostne prežívali.
Mottom pôstneho obdobia je excelentný duchovný záujem vyjadrený slovami, ktoré klerik vyslovuje pri udeľovaní popolca: “Kájajte sa a verte evanjeliu” alebo “Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš”.
Autor: Ján Duda @ 16:52 20/02/2012
Popolcovou stredou sa začína Veľký pôst …
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť.Začiatky veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva – Veľkej noci. Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné. Tak sa „postíme“ aj vtedy, keď premáhame svoje žiadosti, náruživosti, svoju telesnosť, alebo sa tiež zdržujeme dovolených pôžitkov.
Prísny pôst na popolcovú stredu…
Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon prísneho pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých (od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
Kán.1253: Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína. Na Popolcovú stredu a na Veľký piatok je povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov a dodržať prísny pôst.
1. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
- zdržiavať sa mäsitých pokrmov
- vykonať skutok nábožnosti; účasť na sv. omši, alebo na krížovej ceste, alebo modlitba bolestného ruženca
- čítať aspoň desať minút Sväté písmo
- vykonať skutok lásky k blížnemu: navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, alebo hmotne pomôcť chudobným, či viacdetným rodinám
- zrieknuť sa sledovania televíznych programov, alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie
2. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).
3. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Na raňajky a večeru možno niečo zjesť. Celú pôstnu dobu treba považovať za dobu pokánia, preto sa treba zdržiavať hlučných