Deprecated: Function set_magic_quotes_runtime() is deprecated in /data/www/fara/cajkov/textpattern/lib/txplib_db.php on line 14 Farnosť sv. Mikuláša - Čajkov: O farnosti

Farnosť sv. Mikuláša - Čajkov

Rímskokatolícka farnosť Čajkov

je od 14. februára 2008 súčasťou levického dekanátu Banskobystrickej diecézy. Podľa schematizmu z roku 2007 má farnosť 1055 obyvateľov, z toho 1029 katolíkov. Vo farnosti sa nachádza farský kostol sv. Mikuláša z roku 1771. Ďalej sa tu nachádzajú 2 kaplnky Sedembolestnej Panny Márie, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, kaplnka sv. Rodiny, 2 kaplnky sv. Anny.
Hlavným patrónom farnosti je sv. Mikuláš, biskup.

Život farského spoločenstva sa odvíja od spoločného slávenia liturgie, ktorej stredobodom je Eucharistia. V osobitných spoločenstvách sa stretávajú deti, mládež a Saleziáni spolupracovníci. Pri farskom kostole pôsobí chrámový zbor našich mládežníkov.

Správcom farnosti je od roku 2007 Mgr. Emil Václav.

Z histórie

Dejiny Čajkova ako cirkevného majetku vždy úzko súviseli s dejinami susedného Rybníka. Podľa historika N. Knauza kláštor vo Svätom Beňadiku vlastnil vždy iba majetkový podiel (časť) obce Rybník. Vlastníkmi ďalšej časti boli mešťania zo Starého Tekova, ktorých podiely už pred r. 1251 kúpil arcibiskup Štefan. Ďalší majetkový podiel v Rybníku 60 jutár (hold) kúpil v roku 1266 arcibiskup Filip. Nándor Knauz predpokladá, že arcibiskup Filip na tomto základe obsadil celú obec a z tohoto sa potom vyvinul dlhý proces so svätobeňadickým opátstvom.

Pred rokom 1450 bol v Čajkove vysvätený kostol sv. Mikuláša. V roku 1559 hontiansky arcidiakon Ján Derečkey vykonal v jarných mesiacoch kanonickú vizitáciu farností v Tekovskej stolici. Toto územie bolo často napádané Turkami, preto sa neodvážil ísť všade osobne. V Čajkove ho zastúpil vicearcidiakon, rybnícky farár Ján. Uviedol, že Čajkov patrí pánom zemanom. Má malý kostol, v ktorom sú tri oltáre s jednoduchými rúchami, kalich je jeden, sviatosti sú všetky. Farár sa volá Adam, bol vysvätený v Ostrihome dôstojným pánom arcibiskupom Tomášom (Tomáš Bakócz, arcibiskup v rokoch 1497-1521). Farár má manželku a jedného syna. Je zaujímavé, že cirkevná vrchnosť poslala vizitačnú zápisnicu krátko po ukončení vizitácie na vedomie ostrihomskému sandžakbegovi Mehmetovi, ktorý richtárom obcí 10. mája 1559 nariadil zaplatiť cirkevnú daň tureckej vrchnosti za uplynulé tri roky. Táto kanonická vizitácia je tak dôkazom o tom, že i obce na sever od Levíc boli veľmi skoro poplatné Turkom.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1647, ktorú vykonal tekovský arcidiakon, ostrihomský kanonik Matej Schlegel, Čajkov bol už filiálkou rybníckej farnosti. V Čajkove už nestála farská budova, bola len farská záhrada. Kostol bol zanedbaný, v zlom počasí do neho pršalo. Obyvatelia boli katolíci (s výnimkou štyroch).

V roku 1706 dochádza, v súvislosti s vyháňaním katolíckych farárov z niektorých obcí, k obnove samostatnej farnosti v Čajkove. Farárom sa stal Štefan Gálik (správne Gulička). V roku 1712 bol Čajkov opäť pričlenený k farnosti Rybník. Po smrti rybnického a čajkovského farára O. Ravasza bol 26. januára 1744 vymenovaný za nového farára Florián Stanek. V tom istom roku (od sviatku sv. Jána Krstiteľa do sviatku sv. Michala) bol Čajkov pod interdiktom (cirkevnou kliatbou). Príčiny sú neznáme. V roku 1787 bola čajkovská cirkev opäť reštituovaná ako farnosť, dočasne však iba ako expozitúra, závislá od fary v Rybníku. Prvým jej správcom sa stal Pavol Spišák, predtým farár v Pukanci.

Farský kostol

Terajší kostol v Čajkove nie je pôvodný. Na tom istom mieste stál predtým starší, menší kostol, krytý šindľom o ktorom máme správu z roku 1561. Tento 12. marca 1753 na sviatok sv. Gregora, pápeža vo veľkom, ničivom požiari veľmi poškodený a pravdepodobne už nikdy nebol úplne obnovený. V tomto požiari vyhorel celý Čajkov, vyhorela aj veža kostola, zvony sa roztopili. Tento pôvodný kostol bol postavený za panovania kráľa Mateja Korvína, ktorý vládol v rokoch 1458–1499. Vysvitá to z nálezu mincí, ktoré sa našli pri búraní sakristie vyhorelého kostola. Bolo to 30 kremnických dukátov s obrazom a nápisom tohto panovníka.

Rok 1775 je rokom, kedy sa v Čajkove začal stavať terajší kostol. Náklady hradila Kráľovská komora, povoz a ručné práce poskytli Čajkovčania. Stavba trvala 5 rokov. Dokončili ju v roku 1779 , avšak len po chórus. Ostatná časť veže bola dostavaná v roku 1803, za farára Františka Xavera Orfandla. V roku 1852 bolo treba vežu znovu dôkladne opraviť. Opravu urobil levický tesár Bumberle a jeho palier Hliva. Aj túto opravu financovala kráľovská komora. Nový kostol je postavený v jednoduchom, ale vkusnom barokovom slohu. Ikeď nie sú známi jeho stavitelia a ani iné bližšie okolnosti, predsa možno vysloviť mienku, že na stavbe sa podieľali majstri, ktorí práve v roku 1771 dokončili stavbu kostola v Rybníku. Dielo samo chváli majstrov. Kostol právom udivuje svojou veľkosťou, priestrannosťou a eleganciou múrov.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

  1. Adamod 1559
  2. Jakub od 1561
  3. Gašpar Bradáč od 1578
  4. Ján Sakan od 1626
  5. Matej Mihalovič od 1668 do 1697
  6. Ján Takáč od 1697 do 1705
  7. Štefan Gulička od 1705 do 1709
  8. Ján Krnáč od 1709 do 1713
  9. Pavol Bartalovič od 1713 do 1715
  10. Andrej German od 1715 do 1722
  11. Juraj Jelenfy od 1722 do 1744
  12. Ján Stanek od 1744 do 1770
  13. Imrich Baán od 1770 do 1787
  14. Pavol Spišák od 1787 do 1791
  15. František Orfandl od 1791 do 1805
  16. František Koch od 1805 do 1820
  17. Jakub Prunyi od 1820 do 1824
  18. Jozef Fríchel od 1824 do 1833
  19. Alojz Gardner od 1833 do 1837
  20. Matej Dualský od 1837 do 1864
  21. Adolf Šimák od 1864 do 1881
  22. Július Špuler od 1881 do 1895
  23. Ján Šarmír od 1895 do 1912
  24. Jozef Novák od 1912 do 1917
  25. Alojz Hrdlička od 1917 do 1924
  26. Štefan Ripper od 1924 do 1925
  27. Pavol Bernátovič od 1925 do 1927
  28. Pavol Drgoň od 1927 do 1928
  29. Ladislav Mikula od 1928 do 1932
  30. Andrej Hric od 1932 do 1933
  31. František Morvai od 1933 do 1934
  32. Martin Beneš od 1934 do 1934
  33. Anton Turaz od 1934 do 1960
  34. Justin Štibrani od 1960 do 1976
  35. Karol Senáši od 1976 do 1976
  36. Alojz Miklovič od 1977 do 1978 spravoval z Hronských Kosíh
  37. Vojtech Surový od 1978 do 1989
  38. Libor Škriputa od 1989 do 1990 spravoval z Pukanca
  39. Jozef Ščepko od 1990 do 1995
  40. Branislav Rychlik od 1995 do 2005
  41. Vladimír Šimunek od 2005 do 2007 spravoval z Hronských Kosíh
  42. Emil Václav od 2007

Prameň: Čajkov spomína a ďakuje, monografia obce, 2001